Parodontitída, je ochorenie chrupu, ktoré sa prejavuje typicky krvácaním počas umývania zubov (najmä v úvodnom štádiu) a veľa ľudí sa nazdáva že ide len o podráždené ďasná.
Toto chronické ochorenie je zápalového charakteru, ktorého hlavným dôvodom je bakteriálna infekcia. Baktérie sa usídľujú a množia v zubnom plaku, ktorý sa hromadí na zuboch. Tieto baktérie produkujú kyseliny a iné škodlivé látky, ktoré zhoršujú kvalitu skloviny a dráždia ďasno.
Baktérie v zubnom plaku sú dôvodom zubného kazu a tiež zapálených ďasien. Samozrejme negatívne pôsobia na celý závesný aparát. Nepriaznivý vplyv najskôr nevyvoláva ťažkosti, neskôr spôsobuje citlivosť, bolesť a aj kývanie zubu.
Parodontitída môže postihnúť iba okolie jedného zubu, avšak, to je rizikom pre rozšírenie aj do okolia iných. Ochorenie môže zasiahnuť aj celý chrup. Nesprávne a nedostatočné hygienické návyky sú tak častou príčinou rozšírenia parodontitídy na viaceré zdravé zuby a celkové zhoršenie priebehu.
Charakteristika
Ochorenie trápi obvykle častejšie ženy než mužov a ide o dlhodobú chorobu, ktorej rozvoj trvá aj niekoľko rokov. Príčin môže byť viacero od vrodených čeľustných anomálií až po hlboký zubný kaz alebo zubný povlak.
Podstatou choroby je vznik zápalu a infekcie v ďasne a následné narušenie závesného aparátu zubu. Vzniká paradontálny chobot okolo postihnutého miesta, postupne prichádza k deštrukcii závesného aparátu, úbytku okolitej kosti a navonok k obnažovaniu krčkov zubov.
Následkom neliečenia môže byť kývanie rôzneho stupňa, až samovoľné vypadnutie zubu. Niekedy dochádza aj k hnisaniu v postihnutom mieste. Prichádza však k degenerácii celého závesného aparátu zubu.
Ochorenie je veľmi často zanedbané, čo sa následne prejaví i na progresii a náročnejšej liečbe. Čím skôr sa totiž začne s liečbou, tým lepšie sú vyhliadky. Týmto chronickým ochorením závesného aparátu zuba trpí veľká časť populácie a všetko začína infekciou ústnej dutiny obvykle už v mladosti.
Môže sa vyskytovať aj u ľudí, ktorí pravidelne dbajú na hygienu ústnej dutiny, preto je dôležité pozorovať prípadné príznaky a najmä prvotné krvácanie z ďasna pri čistení ústnej dutiny. Krvácanie sa však nemusí objaviť nutne len pri čistení zubov, ale aj pri jedení, najmä tvrdej potravy.
Závesný aparát zubu
Závesný aparát zubu, čiže parodont je tá časť, ktorá obopína zub. Jeho úlohou je fixácia zubu, aby sa nekýval a aby nevypadol zo svojej pozície. Okrem tejto úlohy má aj inú dôležitú vlastnosť. A teda bráni prieniku nečistôt, a tým aj baktériám do hlbších častí.
Príčiny
Ochorenie obvykle vzniká na základe prítomnosti zubného povlaku (po jeho mineralizácii zubného kameňa), v ktorom sú prítomné baktérie vyvolávajúce zápal v ústnej dutine. Zápal začína na ďasne a šíri sa hlbšie do ostatných oblastí závesného aparátu zuba – cement, väzivové vlákna, kosť.
Postupne dochádza k ich deštrukcii až rozpadu. V ústach sa to prejaví obnažovaním krčkov zubov, vznikom parodontálnych vačkov a kývavosťou. Niekedy môžu byť za vznikom tohto ochorenia užívanie niektorých druhov liekov, genetika, iné systémové ochorenia ako cukrovka alebo metabolické poruchy, napríklad s vápnikom.
Hlavná a najčastejšia príčina paradentózy
Samozrejme, toto ochorenie je v prvom rade výsledkom nesprávnej či nedostatočnej ústnej hygieny. Následkom nej sa na zubnej sklone, voľnom ďasne a v priestore ďasnového žliabku usádza zubný povlak, označovaný aj ako plak.
Zubný plak je prevažne číra a mäkká vrstva, ktorá sa usádza na zuboch, najmä na ich krajoch pri ďasne. Je živnou pôdou baktérie, ktoré sa množia a produkujú škodlivé látky, ktoré narúšajú zubnú sklovinu a dráždia ďasno. Následne vzniká zápal. Baktérie najviac obľubujú jednoduché cukry, ako sú sacharidy a fruktóza. Vplyv na tvorbu plaku má nevhodná strava (prevažujúca mäkká strava) a nedostatočná hygiena, či nesprávna technika čistenia zubov.
Zubný kameň je mineralizovaná vrstva zubného plaku. Tieto minerály pochádzajú hlavne zo slín a aj preto sa tvorí hlavne na miestach blízko ústia slinných žliaz.
Zubný kaz je najčastejšie infekčné ochorenie, ktoré sa tvorí najmä v miestach zárezov, rýh, na obnažených koreňoch a na zle dostupných miestach. Tvoria ho najmä baktérie ako Streptococus, Lactobacily a Fusobacterie.
Nedostatočná a zlá ústna hygiena, zvýšená predispozícia na tvorbu zubného kameňa, zanedbanie prehliadok u stomatológa, vyšší vek, podvýživa, odborne malnutrícia, odchýlky postavenia zubov, atrofické zmeny, hyperplastické zmeny, ďasnová hyperplázia či epulis, poruchy žuvania, chybne vyrobené a zle sediace korunky, protézy, úrazové vplyvy, genetické faktory, cukrovka, hormonálne vplyvy, porucha látkovej výmeny, porucha imunity, hematologické poruchy (leukémia, neutropénia), vírusové infekcie a napríklad aj HIV, AIDS, Crohnova choroba a ulcerózna kolitída, niektoré lieky ( napr. inhalačné kortikoidy, hormonálna liečba, cyklosporín), zlé stravovacie návyky a nevhodná strava, prevažne mäkká strava a s vysokým obsahom jednoduchých cukrov, fajčenie, alkohol a jeho nadmerná konzumácia, kaz, stres, dedičnosť- to všetko sú rizikové faktory, ktoré sa môžu skrývať za vznikom parodontitídy.
Príznaky
Paradentóza začína pomerne nenápadne a veľakrát aj asymptomaticky. Medzi prvými príznakmi sú mierne opuchnuté ďasná, ktoré začnú krvácať. Najprv len pri podráždení pri čistení zubnou kefkou, neskôr už aj pri jedle, a to najmä vtedy, ak človek prežúva v ústnej dutine tvrdšiu stravu.
V dôsledku narušovania zubného aparátu prichádza k vzniku paradontálnych chobotov, ktoré sú patologické. Je možné ich odhaliť už pri bežnej zubnej prehliadke u stomatológa. Častokrát trápia ľudí s týmto ochorením chrupu aj bolesti zubov alebo ich zvýšená citlivosť na chlad alebo teplo.
V pokročilom štádiu ochorenia už je možné spozorovať aj dokonca kývanie zubov alebo vytekanie hnisu z ďasna, čo je jasný prejav šíriacej sa infekcie a zápalu priamo v závesnom aparáte zuba. Ak nepríde k čo najrýchlejšej liečbe, záverečné štádium sa prejavuje vypadávaním zubov z lôžka, v dôsledku úplnej deštrukcie všetkých súčastí závesného aparátu.
1. štádium môže prebiehať bez príznakov, následne sa pridružuje mierny opuch ďasna, začervenanie ďasna, občasné krvácanie- hlavne pri umývaní zubov a pri dráždení tvrdou stravou, zápach z úst. Dôležitá je včasná liečba a kontrola u odborníka stomatológ, ústna hygiena.
2.štádium je stav, keď sa zápal rozšíril, pridružujú sa ťažkosti ako tlak, napätie, brnenie v zuboch, ďasnách, bolesť, opuch ďasien, začervenanie ďasien, zápach z úst, nepríjemná hnisavá chuť, časté krvácanie z ďasien, obnaženie zubných krčkov, čiže ústup ďasna smerom ku koreňu, parodontálne choboty, hnisavé kapsuly medzi zubom a ďasnom, vytekanie hnisu, zväčšovanie rozostupov medzi zubami, kývanie zubov.
3.štádium pokročilé štádium, riziko rozšírenia baktérií krvnou cestou do iných častí organizmu, a ochorení srdca, ciev, obličiek, mozgu, očí, kĺbov, výrazné kývanie zubov, poškodenie kosti, vypadávanie zubov.
Diagnostika
Už po spozorovaní prvotných príznakov by mal človek navštíviť zubnú ambulanciu, kde sa môže pri bežnom vyšetrení preukázať podozrenie na paradentózu. Pre potvrdenie je možné napríklad aj RTG vyšetrenie chrupu, ktorý ukáže stav ďasna, kosti a prípadné vznikajúce infekcie či zápalové procesy.
Pokiaľ zubár pri vyšetrení parodontálnou sondou už spozoruje paradontálne choboty, ide o jasný príznak narušenia ďasna a okolia zubu a tiež samotného závesného aparátu zubu. V prípade potvrdenia diagnózy je nutná čo najskoršia liečba.
Preventívne prehliadky a pravidelná dentálna hygiena sú dôležité z viacerých dôvodov. Stomatológ, ale aj odborník dentálnej hygieny vie určiť a zmerať množstvo zubného plaku. To hodnotí index Pll, čo je Plaque index, a to od 0 do 3.
Následne sa môže určiť aj PBI, čo je metóda na hodnotenie krvácania z ďasien. A teda skratka Papilla Bleeding Index (PBI). Jeho rozsah je od 0 – 4. Pričom 0 je bez postihnutia, 1 značí krvácanie, 2 zubný kameň, 3 pre vačky do 6 mm a 4 pre vačky nad 6 mm.
Pri odoberaní anamnézy sa hodnotí aj bolesť a kývanie zubov. Kývanie zubov sa delí na tri stupne. A to v prvom stupni je prítomné kývanie zubu v horizontálnej rovine do 1 mm. V druhom pohyblivosť do 3 mm. Najťažší stupeň, čiže tretí, ak sa zub hýbe v horizontálnom, ale aj vertikálnom smere.
Pri klinickom vyšetrení sa môže objaviť krvácanie už po sondáži. Následne sa diagnostikujú parodontálne choboty, ktoré majú hĺbku viac ako 3,5 mm. Prejavom pokročilejšieho stupňa je kývanie zubu a jeho posunutie.
Následne k diagnóze dopomáha genetický test, ktorý môže odhaliť náchylnosť pre ochorenie. Iným príkladom je bakteriálny test.
Priebeh
Parodontitída môže prebiehať u každého inak. Avšak, vo väčšine prípadov ide o chronický, čiže pomalý postup choroby. Iným druhom je akútna infekcia a agresívne prebiehajúca forma. Tá vo veľmi krátkom čase naruší a zničí závesný aparát zubu.
Omylom je názor, že ochorenie zasahuje iba obdobie vyššieho veku. Vyskytnúť sa môže už v detstve. Avšak, najčastejší je v období okolo 30. – 40. roku života. Čo platí hlavne pre akútnu formu, akou je napríklad rýchlo progredujúca parodontitída(RPP).
Ochorenie začína infekciou, ktorá naruší zubnú sklovinu alebo okolie zubu na ďasne a začne prenikať postupne cez paradontálne choboty priamo do ďasna a fixačného aparátu zubu. Niekedy vzniká paradentóza aj na podklade iných zápalov alebo zubného plaku.
V každom prípade však jej vývoj trvá dlhšiu dobu. Prvým viditeľným príznakom je menšie krvácanie pri umývaní zubov, neskôr už aj pri jedle. Pokiaľ sa choroba nelieči, prichádza k deštrukcii zubného aparátu a uvoľneniu zuba zo svojho lôžka.
Skupina týchto ochorení je následne rizikovým faktorom pre vznik iných komplikácií. Dokonca, zvyšuje riziko zhoršenia už existujúceho ochorenia.
Prevencia parodontitídy
Pravidelná návšteva stomatológa a využívanie služieb odborníkov dentálnej starostlivosti a samozrejme, správna technika čistenia zubov (2x denne mäkkou kefkou, čistiť aj jazyk, vhodnou zubnou pastou) zabráni vzniku ochorenia. Prevencia je dôležitá aj pred recidívou, teda jej návratom ťažkostí po vyliečení.
